Laos je vnútrozemský štát v juhovýchodnej Ázií, ktorý sa nachádza na severozápadnej časti Indočínskeho polostrova. Laos susedí s Čínou, Vietnamom, Kambodžou, Thajskom a Barmou. Je dvakrát väčší ako Pennsylvánia. Laos je hornatá krajina; najmä na severe, kde vrchy vystupujú až do výšky cez 2 800 metrov. Husté lesy pokrývajú severnú a východnú oblasť. Rieka Mekong, ktorá tvorí hranicu s Barmou a Thajskom, preteká cez krajinu 1 500 km. Celková rozloha krajiny je 236 800 km štvorcových, z ktorých dve tretiny sú hornaté.
Laos je pretkaný nespočetným množstvom riek a potokov. Najväčšia je rieka Mekong, ktorá je hlavným geografickým rysom na západe. V južnej časti dosahuje rieka Mekong šírku 20 km a vytvára oblasť s tisíckami malých ostrovov. Odhaduje sa, že 60% vody v rieke Mekong pochádza z oblasti Laosu. Tieto rieky a potoky predstavujú veľký potenciál pre rozvoj vodných; 51% energetického potenciálu sa nachádza v dolnom povodí Mekongu v Laose.
Časový posun v Laose je +7 hodín oproti greenwichskému času (GMT+7).
Celkový počet obyvateľov Laosu je 6,8 milióna (2013) s priemerným ročným rastom 1,6. Ľudia zdieľajú bohatú etnickú rozmanitosť zahŕňajúc skupiny Hmong, Khmu, Yao, A’kha, Ikoh, Lu atď. Väčšina z nich si zachovala svoje vlastné zvyky, nárečie a tradičný odev. Celkovo je v Laose zaznamenaných 47 odlišných skupín. Tieto skupiny môžu byť rozdelené do troch hlavných skupín:
Laos Lum (obyvatelia nížin), ktorí tvoria 70% populácie a žijú prevažne pozdĺž rieky Mekong.
Laos Theung (obyvatelia vysočín), ktorí tvoria 20% obyvateľstva a žijú na svahoch a kopcoch nižších ako 1 000.
Laos Soung (horské kmene), ktorí tvoria 10% obyvateľstva a žijú v horských oblastiach.
Hustota obyvateľstva je 29 ľudí na kilometer štvorcový, čo sa dá pokladať za malé množstvo v porovnaní so susednými krajinami. Obyvateľstvo Laosu žije v 799 289 domácnostiach v 11 386 malých dedinách (Bans), ktoré sa nachádzajú v 142 (Muongs).
V 8. storočí začala migrácia obyvateľstva z južnej Číny do Laosu. V 14. storočí bol založený prvý laoský štát, kráľovstvo Lan Xang, ktoré vládlo krajine až do roku 1713, kedy sa rozpadlo na tri samostatné kráľovstvá. Počas 18. storočia sa tieto tri kráľovstvá zjednotili počas Siamskej (Thajskej) vlády a v roku 1893 sa stali francúzskym protektorátom, s územným začlenením do Indočíny. Počas druhej svetovej vojny sa vyvinulo silné nacionalistické hnutie, ale Francúzsko obnovilo svoju kontrolu nad územím v roku 1946 a vyhlásilo kráľa Luang Prabang za konštitučného panovníka celého Laosu. V roku 1949 udelilo Francúzsko Laosu čiastočnú autonómiu a vďaka Viet Minh povstaniu vo Vietname bola Laosu v roku 1950 udelená plná nezávislosť v rámci Francúzskej únie.
V roku 1951 založil princ Souphanouvong v severnom Vietname Pathet Laos, nezávislé komunistické hnutie. Vojenské sily Viet Minh a Pathet Laos napadli stredný Laos, čo viedlo k občianskej vojne. Podľa Ženevskej dohody z roku 1954 a prímeria z 1955 boli dve severné provincie dané Pathet Laos; zvyšok krajiny fungoval vo forme kráľovstva. Plná suverenita bola kráľovstvu zaručená Parížskymi dohodami z 29. decembra 1954. V roku 1957 sa dohodli kráľovský minister princ Souvanna Phouma a ministrov nevlastný brat, vodca Pathet Laos princ Souphanouvong, na znovuobnovení jednotnej vlády a začlenení vojsk Pathet Laos do kráľovskej armády. Dohoda vydržala do roku 1959, kedy sa obnovil vojenský konflikt.
V roku 1960 sa z konfliktu stala vojna troch strán, keď generál Phoumi Nosavan, ktorý riadil väčšinu kráľovskej armády, založil na juhu krajiny prozápadnú revolučnú vládu, na čele ktorej stál princ Boun Oum. Generál Phoumi obsadil v decembri Vientiane a Souvanna Phouma utiekol do exilu do Kambodže. Sovietsky zväz podporoval Souvanna Phouma. V roku 1961 bolo dohodnuté prímerie a bola vytvorená koaličná vláda na čele so Souvanna Phoumanom.
Laos sa nachádza v tropickom podnebí s dvoma rozdielnymi obdobiami- obdobie dažďov od začiatku mája do konca septembra a obdobie sucha od októbra do apríla. Priemerná ročná teplota je približne 28°C, stúpajúc až do 38°C v apríli a máji. Avšak v zimných mesiacoch klesá teplota v horských oblastiach na 14-15°C, kedy nočné teploty dosahujú až nulové hodnoty.
Priemerná hodnota zrážok je najvyššia v južnom Laose, kde v oblasti hôr Annamite dopadne cez 3 000 mm zrážok ročne. Zrážky vo Vientiane dosahujú 1 500-2 000 mm a v severných provinciách len 1 000-1 500 mm.
Budhizmus sa po prvé objavil v Laose počas ôsmeho storočia nášho letopočtu, ako je možné vidieť podľa obrazu Budhu a kamenných nápisov nájdených v Ban Talat blízko Vientiane (teraz vystavených v múzeu Ho Prakes). Po vytvorení zjednoteného kráľovstva Lane Xang vyhlásil kráľ FaNgum v 14. storočí budhizmus za štátne náboženstvo. Kráľ taktiež vyzýval ľudí, aby zanechali animistické a iné náboženstvá, ako napr. kult duchov. Jeho politikou bolo rozvíjať kultúru Laosu na základe spoločnej viery: Theravada budhizmu. Dnes vyznáva Theravada budhizmus 90 % obyvateľstva Laosu. Budhizmus je charakteristickou črtou každodenného života a má silný vplyv na obyvateľov Laosu. Každé ráno je možné vidieť ženy dávajúce mníchom almužny s cieľom znížiť počet ich znovuzrodení. Očakáva sa, že muž sa aspoň na krátky čas v živote stane mníchom. Tradične muži trávili tri mesiace počas dažďového obdobia v budhistickom kláštore Vat. V dnešnej dobe sa toto obdobie stratilo na jeden až dva týždne.
Obyvatelia Laosu sa môžu pochváliť nespočetným množstvom pamiatok a stavebných štýlov. Jedna z najpozoruhodnejších stavieb je That Luang, Veľká posvätná stúpa vo Vientiane. So svojou kupolou ako stúpou a štvorhrannými nadstavbami je modelom pre podobné pamiatky po celom Laose. Stúpy slúžia ako pamiatka Budhovho života a vraví sa, že veľa stúp je príbytkom svätých relikvií (častí Budhovho tela).
Všeobecne platí, že Hinayana budhisti spopolňujú mŕtvych, potom pozbierajú kosti a uložia ich to stúpy, ktorá sa vinie okolo chrámu. V budhistických chrámoch sú viditeľné rôzne stavebné štýly. Tri stavebné štýly možno rozlíšiť podľa geografickej polohy chrámov a kláštorov. Chrámy postavené vo Vientiane sú rozľahlé obdĺžnikové stavby postavené z tehál s vysokými špicatými strechami pokrytými vrstvou štuku. V Luang Prabang sú strechy veľmi nízke a na rozdiel od Vientiane dosahujú takmer po zem. Tieto dva štýly sú odlišné od chrámov Xieng Khouang, kde chrámové strechy nie sú odstupňované.
Náboženské vplyvy sú taktiež prítomné v klasickej laoskej literatúre, najmä v pha Lak pha Lam, laoskej verzií indického eposu Ramayana. Prebiehajú projekty, ktorých cieľom je zachovanie klasických laoských rukopisov, ktoré boli vpísané do palmových listov a uchované v chrámoch stovky rokov dozadu.
Ďalším skvelým príkladom bohatstva laoskej kultúry je ľudová hudba, ktorá je obľúbená u ľudí po celej krajine. Hlavným inštrumentom khaen- dychový nástroj, ktorý sa skladá z dvojitej rady bambusových rákosiek vložených do dreveného reproduktora. Khaen je často sprevádzaný ohnutým strunovým nástrojom . Národným ľudovým tancom je lamvong; kruhový tanec, počas ktorého sa ľudia točia jeden okolo druhého, až vznikne trojvrstvový kruh: jeden kruh tancuje jednotlivec, druhy kruh tancuje dvojica a tretí kruh tancuje celá skupina.
Ľudia z Laosu sú úprimní, otvorení, priateľskí a majú silne vyvinutý zmysel pre zdvorilosť a úctu. Každý, kto sa riadi týmito princípmi bude vrelo privítaný.
Všeobecne akceptovaná forma pozdravu je nop. Je to priloženie dlaní v úrovni hrudníka ako pri modlení sa, no nedotýkajú sa tela. Čím vyššie je dlaň priložená, tým vyššia je preukázaná úcta. Avšak dlaň nemôže presahovať výšku nosa. Nop je sprevádzaný miernym úklonom na ukázanie rešpektu osobám vyššieho postavenia a veku. Je to taktiež používané gesto na vyjadrenie vďaky, ľútosti alebo ako rozlúčka. S ľuďmi zo západu je však prijateľné podanie a potrasenie ruky.
Pri vstupe do chrámu alebo príbytku je zvykom vyzuť si topánky; nechávajú sa pri schodoch do domu. V tradičných domoch sa sedáva na nízkych sedadlách alebo vankúšoch na zemi. Muži zvyčajne sedia so skríženými nohami alebo s nohami zloženými na jednu stranu, ženy dávajú prednosť druhej možnosti. Pri príchode hostí sa môže servírovať ovocie a čaj. Tieto znaky pohostinnosti by nemali byť odmietnuté.
Keďže hlava sa považuje za najsvätejšie miesto tela a chodidlá sa považujú za najmenej posvätné, nemalo by sa dotýkať hlavy a ani používať nohu na ukázanie na iného človeka alebo vec. Muži a ženy si zriedka prejavujú city na verejnosti. Je taktiež zakázané, aby sa žena dotkla budhistického mnícha.
Laos má veľký nevyužitý potenciál vodných elektrární a nachádza sa v oblasti, kde sa dopyt po elektrine bude v budúcnosti pravdepodobne zvyšovať. Zatiaľ existujú tri stredne veľké vodné elektrárne, z toho Nam Ngum 1 je najväčšia- s kapacitou 150 MW. Tieto tri elektrárne, s kapacitou dokopy 203 MW sú údajne len menej ako dve percentá potenciálu vodných elektrární v Laose. V 1998 začala fungovať elektráreň Theun Hinboon, ktorá zdvojnásobila produkciu elektriny v krajine, s kapacitou 210 MW. Boli podpísané dohody o exporte 95% tejto energie do Thajska, so zvyšnými 5% predanými v Laose. Celkovo je do Thajska exportovaných takmer 70% energie vyprodukovanej vodnými elektrárňami v Laose. Táto energia predstavuje jeden z popredných produktov exportovaných z Laosu. Boli podpísané dohody s Vietnamom a Kambodžou o budúcom exporte elektriny. Ak sa má vývoz elektriny v budúcnosti zvýšiť, je potrebný ďalší rozvoj vodných elektrární v krajine. V súčasnej dobe prebiehajú plány postaviť viacero nových vodných elektrární, vrátane Nam Ngum 2 a 3; pričom Nam Theun 2 ako najväčšia bude stáť približne 1,2 bilióna dolárov. Výroba energie využitím prírodných zdrojov je uvážlivo posudzovaná vzhľadom na závažné dôsledky na životné prostredie.
Lesy pokrývajú asi 47% krajiny, zahrňujúc celý rad stromov vhodných na produkciu reziva, parkiet a nábytku. Lesné zdroje predstavujú významný zdroj zahraničného obchodu, keďže predstavujú 39% z celkových príjmov z vývozu. 90% domácej spotreby energie je založený na pálení dreva. Odhaduje sa, že 400 000 až 600 000 kubických metrov dreva je vyrúbe ročne na komerčné účely alebo sú degradované presúvaním pestovania.
Prípravy na nové vodné elektrárne viedli k vyrúbanie vo vymedzených vodných povodiach. Táto aktivita momentálne predstavuje významnú časť celkovej ťažby. V snahe zachovať lesné zdroje boli vykonané ochranné opatrenia na zníženie presunu pestovania a riadenie komerčného výrubu. Lesy v Laose majú celosvetový význam z biogeografického hľadiska. Vláda zaviedla približne 20 oblastí pre zachovanie biologickej rozmanitosti, ktoré pokrývajú reprezentatívne vzorky významných rastlinných spoločenstiev; pripravujú sa plány na ich udržanie.
Je známe, že v krajine existujú ložiská drahých kovov ako je zafír, zirkón a ametyst, rovnako ako zlato, meď, železná ruda a cín. Aktuálne činnosti sa skladajú z ťažby cínu a sadry, používaných hlavne v domácom stavebníctve. Prieskum ropy a zemného plynu priniesol nedostatočné výsledky. Hnedé uhlie a ložiská uhlia sú určené na okamžitý rozvoj. Ťažba nerastných surovín bude ekonomicky uskutočniteľná iba v prípade vylepšenia infraštruktúry v krajine. Nový zákon o ťažbe bol schválený v apríli roku 1997. Existujú obavy, že tento zákon nebude poskytovať zahraničným investorom dostatok stimulov potrebných k pokračovaniu rozsiahlych prieskumných projektov.
Viac ako 2,1 milióna ľudí v Laose- teda takmer polovica obyvateľstva, žije v chudobe. Približne 1,9 milióna chudobných žije vo vidieckych oblastiach, kde je výskyt chudoby takmer 53%; čiže dvakrát vyšší ako v mestách, kde je výskyt chudoby približne 24%. Z troch regiónov krajiny sa vyskytuje chudoba v najvyššej miere na juhu- až 60%. Na vidieku na juhu krajine je výskyt chudoby takmer 66%, t.j. dvaja z troch obyvateľov žijú v chudobe.
Laos prijal prvú ústavu v roku 1991 a zmenil ju v roku 2003 za účelom naplnenia potrieb sociálno-ekonomického vývoja, tak ako aj regionálnej a medzinárodnej kooperácie a integrácie. Ústava jasne stanovila, že Laos je ľudový demokratický štát; moc patrí ľuďom a je vykonávaná ľuďmi a pre záujmy multi-etnického obyvateľstva Laosu. Práva multi-etnického obyvateľstva Laosu sú vykonávané a garantované vďaka fungujúcemu politickému systému, ktorý si multi-etnické obyvateľstvo vybralo na základe sebaurčenia cez voľby a cez zostavenie Národného zhromaždenia, ktoré predstavuje ich záujmy.
Administratívny systém Laosu sa skladá z orgánov štátnej moci, konkrétne Národného zhromaždenia, vlády, ľudových súdov a prokuratúr. Okrem orgánov štátnej moci, Lao Front for National Constrution, pôsobia v krajine aj masové organizácie ako Laoská federácia odborových zväzov, Laoský revolučný zväz mládeže, Laoská únia žien, federácia vojenských veteránov a ďalšie sociálne a profesijné organizácie pôsobiace s cieľom zjednotiť a mobilizovať laoské multi-etnické obyvateľstvo zo všetkých sociálnych vrstiev pri plnení úloh ochrany a rozvoja krajiny, aby ochránili práva a oprávnené záujmy členov organizácií..
Národné zhromaždenie je štátny orgán reprezentujúci práva a záujmy laoského multi-etnického obyvateľstva. Národné zhromaždenie je najvyšším orgánom štátnej moci a tiež legislatívnej vetvy s právomocou rozhodovať o základných otázkach krajiny, dohliadať na činnosť výkonných orgánov, súdov a úradov štátnych zástupcov ľudu. Voľba členov Národného zhromaždenia sa vykonáva na základe zásad univerzálnosti, rovnosti, priameho volebného práva a tajným hlasovaním.
Hlava štátu je prezident, ktorý je volený Národným zhromaždením- dvomi tretinami hlasov všetkých členov Národného zhromaždenia, ktorí sa zúčastnia na zasadnutí. Dĺžka jeho úradu je rovnaká ako dĺžka úradu Národného zhromaždenia (päť rokov).
Vláda je výkonná zložka štátnej moci. Vláda spravuje jednotným spôsobom vykonávanie štátnych povinností vo všetkých oblastiach; politických, hospodárskych, kultúrnych, sociálnych, v oblasti národnej obrany a bezpečnosti a zahraničných vecí. Miestna správa sa skladá zo 16 provincií a hlavného mesta Vientiane.
Predseda vlády je minister, ktorý je menovaný prezidentom po súhlase národného zhromaždenia. Vedie a riadi prácu vlády, ministerstva, organizácií, ktoré sú ekvivalentom ministerstva a iných organizácií súvisiacich s vládou, rovnako ako prácu provincií a hlavného mesta.
Vláda Laosu sa skladá z 18 ministerstiev a 3 organizácií ekvivalentných ministerstvu nasledovne:
Úrad vlády
Ministerstvo národnej obrany
Ministerstvo verejnej bezpečnosti
Ministerstvo zahraničných vecí
Ministerstvo spravodlivosti
Ministerstvo vnútra
Vládna inšpekcia
Ministerstvo školstva a telovýchovy
Ministerstvo zdravotníctva
Ministerstvo informácií, kultúry a turizmu
Ministerstvo práce a sociálnych vecí
Ministerstvo plánovania a investícií
Ministerstvo financií
Ministerstvo poľnohospodárstva a lesníctva
Ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia
Ministerstvo energetiky a baníctva
Ministerstvo priemyslu a obchodu
Ministerstvo verejných prác a dopravy
Ministerstvo vedy a technológie
Ministerstvo pôšt, telekomunikácií a komunikácií
Banka Laoskej ľudovodemokratickej republiky
Ľudové súdy predstavujú súdnu moc štátu, ktorá sa skladá z Ľudového národného súdu, krajských, krajinských, okresných a vojenských súdov. Ľudový najvyšší súd je najvyšším súdnym orgánom štátu. ľudové súdy rozhodujú kolektívnym spôsobom. Sudcovia musia byť nezávislí a prísne dodržiavať právne predpisy. Konečné súdne rozhodnutie musí byť rešpektované všetkými strany, štátu, Laos Front for National Construction, všetkými spoločenskými organizáciami, podnikmi a všetkými obyvateľmi. Jednotlivci a organizácie, ktorých sa toto rozhodnutie týka ho musia dôkladne vykonať.
Úrad ľudového žalobcu má povinnosť monitorovať vykonávanie právnych predpisov. Úrad ľudového zastupiteľstva sa skladá z kancelárie Najvyššieho ľudového zástupcu, regionálneho, krajského a okresného prokurátorov a vojenských zástupcov. Má práva a povinnosti na sledovanie a dohliadanie správneho a jednotného uplatňovania právnych predpisov a vlády, Laos Front for National Construction, masových a spoločenských organizácií, miestnych samospráv, podnikov, úradníkov a občanov; a uplatniť svoje právo prokuratúry.
